tie farebne vresy sa volaju "heathergems". je to zo skotskej vysociny a robia sa z toho celkom pekne veci.
http://www.davidmorgan.com/heathergems.html

Ano sú to tie vresy, ale videl som to dosť dávno cca 5 rokov a tak som si to už dobre nepamätal.

Musím sa opraviť. Práve som kontroloval moje drevo nastabilizované Jatapolom pred asi mesiacom a živica je už tvrdá, nie je gumená ako po prvých pár dňoch.

Pridávam jeden podstavec stabilizovaný v prifarbenej epoxidovej živici Jatapol zo spaltovaného nádoru pagaštana (6 cm x 6 cm x 7 cm).

Lucanus vložil tyto přílohy:

Už nejakú dobu si stabilizujem drevo, štandardne - vákuum / pretlak. Spáchal som si masívnu komoru, kúpil výkonnú vývevu, chujovín okolo toho... No nech sa s tým pišišvorím ako chcem, dokonale nacucnem iba hniloby a zdravé drevo len vyplní póry a všetky otvory, prasklinky a dutinky, no nenacucne poriadne. Nieže by mi to vadilo, je to super a užívateľ potom nemá pocit že drží kus plastu, no niekedy by to chcelo nacucanie nafest. Skúšali sme aj pretláčanie cez drevo v dvojdielnej komore tak že na jednej strane bol obyčajný tlak a na druhej pretlak tuším 23 barov, niečo sa podarilo, no väčšina toho šla do smeťáku. Takto sa podarilo pochujiť kvantum materiálu, spravilo sa tých komôr niekoľko, no furt mi uniká nejaká blbosť kôli ktorej to proste nieje ono. To pretláčanie by mohla byť správna cesta pri použití logiky - aký podtlak, taký pretlak, a keďže vákuum je -1atm, tak taký by mal byť aj tlak. Klacky obrúsiť na rovnaký rozmer, dať kľudne aj dva na seba, boky obaliť do nejakého pevného igelitu alebo alobalu, dole ponoriť do nádoby s epoxidom, a nechať to precucnúť skrz, akurát nemám poriešené ako utesniť ten prestup cez medzistenu. Len neviem či je to správna cesta a preto to dávam nahulváta sem, možno niekto poradí, prípadne mi rovno povie že je to nahovno a škoda času a peňazí drbať to do novej komory. Čo sa týka dreva - tu by to malo význam asi hlavne u takého čo má štruktúru pozdĺžnu, u kadejakých pokrútených nádorov ktovie ako by to fungovalo..

mototechna vložil tyto přílohy:

Nie som síce odborník na stabilizáciu, ale už som pár polienok skúšal Jatapolom epoxid vo vákuu. Možno niekomu môj postup pomôže. Ja používam lamelové vákuové čerpadlo, ktoré vyrobí dostatočný podtlak. Dobre ale nasiaklo len riedke drevo prerastené drevokaznými hubami. Zdravé, tvrdé nádory nasiakli len pár milimetrov od povrchu, čo mi na tie moje podstavčeky ale stačí. V snahe ušetriť drahú živicu som si vyrobil z kartónu hranatú nádobu len o 5 mm po obvode väčšiu ako stabilizované drevo a o dosť vyššiu, aby mala kde živica vykypieť pri podtlaku. Vnútorné steny a dno kartónovej nádoby som natrel epoxidovým lepidlom a nechal zatvrdnúť. Lepidlo mi tak utesnilo medzery, aby mi potom Jatapol nevytekal. Popod drevo som prevliekol špagát, konce nechal trčať z nádoby, aby som potom mohol ľahšie drevo za ten špagát vytiahnuť z toho tesného priestoru. Drevo som zaťažil ešte kameňom, aby v Jatapole neplávalo a bolo vždy ponorené v živici, ktorú som po čiastočnom nasiaknutí dreva dolial. Z toho nákresu od mototechny sa zdá, že v živici je namočený len jeden koniec dreva. Nie som si istý, či sa vzlínavosťou dostane živica aj nad drevo, keďže je nakreslená aj tam, alebo sa na druhý koniec živica dostane až po prejdení celej dĺžky dreva.

Ahoj mototechno
Nevím jak by to mohlo fungovat není mi to moc jasné ale k tomu lucanosovu příspěvku , já to dělám tak že uříznu dno u pet lahve a dá do ní dřevo a horkovzduškou jí upravím tak aby se smrskla kolem dřeva s malou mezerou aby obtekla živice kolem někdy stačí dát ke stranám dřeva špejle jak tady někdo popisoval a nahoře nechám větší jak si psal kvůli vzkypění a sem spokojenej

Našiel som ten príspevok s petfľašami z mája minulého roku. Aj tak sa dá, hlavne pri nepravidelnom tvare. Výhodou tých mojich kartónových hranatých nádob je možnosť niekoľkonásobného opätovného použitia, petfľaša je jednorázovka.

Pet lahví je dost a mám jednu udělanou kterou používám taky dokola udělal sem jí trošku volnější a dřevo řežu aby tam trochu drhlo
Milan

...labile,teda,pane fachmajstr,voni sou hlava...sehnal jsem takovej menší kompresor z nějaký klimatizace,je to už na 380 V,běhal na sálovým počítači,až se naštvu,tak to zkusím taky...

Ahoj, přibarvuješ jen jednou barvou, nebo odstíny nšjak mícháš (pokud to není výrobní tajemství Mně se ty Tvoje podstavce hodně líbí, na rukojeť bych asi volil menší kontrast.
Pokud se rozhodneš se s námi podšlit o výrobní postup, tak předem děkuju.
Taťka

Ja som len amatér a tak s tým nerobím tajnosti. Do živice som pridal len jednu malú kvapku modrej farby. V mojom pagaštane sú oranžové tvrdšie časti prirodzene sfarbené a tie zostali oranžové. Zelené odtiene vznikli nasiaknutím modrej farby do žltého mäkšieho dreva. Hustejšie tvrdšie drevo zostalo svetlomodré a redšie nasiaklo viac a zostalo tak tmavomodré. V USA ale vedia stabilizovať drevo dvoj až trojfarebne. Najprv použijú jednu asi hustejšiu farbu, ktorá prenikne do redších časti. Potom stabilizáciu prerušia, drevo očistia a použijú druhú redšiu farbu, ktorá by mala preniknúť do hustejšieho dreva. Používajú asi aj rôzny podtlak. Musí tam byť ale ešte nejaká ďalšia finta, lebo keby som použil prvú farbu napr. modrú a hneď použil napr. žltú, tak mi celé drevo zozelenie. Keď by som nechal tú modrú do druhého dňa zatvrdnúť tak tú žltú už drevo nenasaje. Videl som na obrázkoch výsledok viacfarebnej stabilizácie, teda je to možné. Treba len skúšať alebo mať prirodzene viacfarebné drevo ako je ten môj pagaštan.

Lucanus vložil tyto přílohy:

Ahoj Kono68 Už aby to bylo až se uvidíme tak podebatujeme a popijeme jako vždy

Nedalo mi a hľadal som na internete dvojfarebnú stabilizáciu. Našiel som jeden postup asi z USA. Najprv použijú svetlejší odtieň jednej farby napr. modrej. Vákuovanie nenechajú dobehnúť až do konca, teda prerušia ho, keď ešte vychádzajú bubliny z dreva. Potom drevo na hodinu dajú piecť do rúry. Po vytvrdnutí živice všetkých šesť strán dreveného polienka vybrúsia, umyjú vo vode a vysušia. Drevo ponoria do čistej nádoby s druhou ofarbenou živicou napr. červenou tmavšieho odtieňa a znova vákuujú dovtedy, pokiaľ neprestanú z dreva unikať bubliny. Drevo opäť na hodinu šupnú do rúry, potom obrúsia. Autor tohto článku ale upozorňuje, že výsledok závisí od dreva a hustoty ofarbenej živice, treba len skúšať. Teoreticky by to malo fungovať. Tá druhá farba sa dostane do dreva cez tie obrúsené tvrdšie časti, ktorými neprenikla prvá farba. Skúsim to a použijem jednofarebný biely pagaštanový nádor. Pripájam aj dva obrázky dreva z tej dvojfarebnej modročervenej stabilizácie zo spomínaného článku.

Lucanus vložil tyto přílohy:

Lukane, ještě jednou dík. Budu zkoušet.
Taťka

Skúšaj Taťko a potom sem hoď nejaké to foto. Ja to tiež skúsim.

Troška mi nejde do hlavy , ako ti môže prenikať živica do dreva , ak je raz už do určitej hlbky zastabilizovaná , ak aj do všetkých vrstiev dreva nejde živica poprvý raz , tak tam nepôjde ani druhý .. Jediná možnosť podla mna logická , je použiť dve živice s rôznou viskozitou , pokial by jedna s hrubšou prenikla do redších vrstiev dreva , tak po vytvrdení by sa stabilizovalo tou druhou a tá by prenikla tam kde tá prvá nie ...

ahojte špekulujem kupit vývevu ale ja som asi pako ja sa stých popisov vobec nevyznám aký je výkon a kolko dokáže výveva urobit podtlak tak ak máte nejaké overené poprosím o odkaz ,teraz mám ladničkoví kompresor ten dáva nejakých-8,5 a je to málo hlavne pri hrubších alebo tvrdších kusov dreva za typy dakujem

Ono to bude fungovat, ale pouze s PMMA nebo podobnou pryskyřicí, ne s epoxydem.

Najlepšie je na tento dvojfarebný pokus použiť riedke, dobre nasiakavé drevo, prípadne aj trochu chytené hubami a očkové, ktoré má nerovnomernú štruktúru, teda striedajú sa miesta tvrdšie, ako je stred očka, s mäkšími v jeho okolí. Ideálny je na to ten môj pagaštan, prípadne očkový topoľ, či breza. Myslím, že najprv nacucnú tie riedke, ľahko nasiakavé časti jednou ofarbenou živicou, potom tie tvrdšie stredy očiek pri druhej stabilizácii inou farbou. Určite by tomu pomohla aj rôzna vyskozita živice ako navrhuje Robik. Obávam sa, že Venca 30 má asi pravdu, a s epoxidom to takto nepôjde. Okrem toho sa tiež bojím, že aj keď sa mi ten dvojfarebný efekt podarí bude len na povrchu. Ťažko je takto teoretizovať, treba to vyskúšať a hodiť sem potom svoje fotky a skúsenosti.

Potom je ešte jedna metóda , prifarbiť si to drevo popredu moridlom systémom pomalého kapania jedného moridla na vybraté miesta a potom druhou farbou na tie ostatné. Po pár hodinách to prejde do slušnej hlbky. Nechať vysušiť a podom to nacucnúť normalne bezbarvou živicou ..