|
|
|
Slovenský nožíř "LASKY" ve vazbě
|
|
...na Knife se nedávno diskutovalo na velmi nepříjemné téma - slovenský nožíř Ladislav Šánta "LASKY" byl obviněn z vraždy a v současné době je ve vazbě....
|
|
Vážení, na Knife se nedávno diskutovalo na velmi nepříjemné téma - slovenský nožíř Ladislav Šánta "LASKY" byl obviněn z vraždy a v současné době je ve vazbě. Rád bych tímto podpořil kolegu nožíře a proto Vám předkládám dva články, které k tomuto tématu vyšly ve slovenském tisku. Myslím, že po jejich přečtení je dost zřejmé, co se v Bánské Bystrici stalo a kdo je skutečnou obětí. - Lasky, držíme Ti palce!
Článok vyšiel v časopise LIVE! 29.6.2005 autor: Palo Rýpal
LASKYHO VÝSTREL
Na parkovisku v kotolni zápasili dvaja muži. Po niekoľkých úderoch sa v rannom slnku zablysla čepeľ noža, ktorý jeden z mužov vytiahol z vrecka. Druhý si nôž v bezrpostrednej vzdialenosti od svojho tela všimol a siahol po svojej legálne držanej strelnej zbrani.O niekoľko sekúnd padol výstrel a chlap s nožom sa zosunul svojmu protivníkovi k nohám. V ten deň sa v správach hovorilo o tragických následkoch susedského sporu.
Susedský spor. Niekoľko dní po streľbe sa ukázalo, aké hlboké korene a bizarný priebeh môže mať vzťah dvoch rodín, ktorý sa zmestí do slovného spojenia „susedský spor“.
Stretnutie
Ladislav Šánta a Jozef Faško, muži, ktorí sa stretli v osudnom súboji, sa prvý krát videli pred desiatimi rokmi. Faško mal devätnásť, bol bez práce a býval u mamy na Triede SNP v centre Banskej Bystrice. Šánta medzi kamarátmi prezývaný Lasky, pochádza z Bratislavy. Do B.Bystrice sa prisťahoval krátko po svadbe, s manželkou a malou dcérou, keď sa im podarilo získať byt po manželkiných príbuzných. „Bystrica bola logickým východiskom. Mal som krásnu ženu a dcéru,konečne sme mali kde bývať ale bol som nešťastný, lebo som nevedel čo budem robiť,“ povedal o svojom sťahovaní pred piatimi rokmi Lasky. Nakoniec sa rozhodol, že jeho rodinu bude živiť remeslo, ku ktorému v mladosti pričuchol. V Badíne pri Bystrici si prenajal priestory, v ktorých vybudoval malú kováčsku dielňu. Celé týždne tvrdo pracoval a keď mal voľno, študoval technológie výroby vzácnej damaškovej ocele. Po niekoľkých rokoch získala badínska dielňa dobré meno medzi kováčmi a nožiarmi na Slovensku aj v zahraničí. Laskyho damaškové nože s písmenom L na čepeli vyhrávali ceny na medzinárodných výstavách a zákazníci boli ochotní na jeho špeciálne výrobky čakať mesiace. Umelecký kováč zistil, že vlastné ruky ho uživia a domov, do bytu na Triede SNP v Banskej Bystrici, sa mohol po dvanástich, neraz pätnástich hodinách tvrdej práce, večer spokojne vracať. Vtedy však už tušil, že za dverami na tom istom poschodí nie je všetko v poriadku. Za nimi býval jeho sused Jozef Faško.
Prvé incidenty
„Bol to zvláštny chlap,“ hovorí o človeku, ktorý sa v priebehu rokov stal jej nočnou morou, Laskyho manželka Zuzana. „Najskôr sme ho len stratávali na chodbe činžiaka. Nezdravil, nerozprával, tvár bez mimiky, strnulá chôdza. Pomyslela som si, čudák a prvé signály som si s ním nedávala dohromady.“ U Šántovcov začal z ničoho nič vyzváňať telefón a raz, keď ho Zuzana zdvihla, ozvalo sa: „Tu je Jojo, nemohli by ste ma naučiť čiernu mágiu?“ „Jasné, kedykoľvek, povedala som a myslela som si, že nejakí pubertiaci sa bavia s telefónom,“ spomína Zuzana. „Keď ma však Faško z ničoho nič oslovil a spýtal sa ma, prečo picháme do našej malej špendlíky, zhrozila som sa. Ten človek nebol normálny!“ A mladý muž, ktorý trávil celé dni doma, pretože nikde nepracoval, sa začal prejavovať stále viac. Zúrivé výkriky a údery spoza steny, kopanie do dvier, zničené zámky, vulgárne nápisy na dverách, schránkach a na chodbe. S kamennou tvárou dokázal postávať v okolí a bezdôvodne zazeral na Šántovcov. Tí sa snažili akýmkoľvek spôsobom konfliktom vyhnúť, o probléme hovorili aj s Jozefovou matkou. Spomenuli jaj aj, že jej syn môže trpieť duševnou chorobou, ktorá určite trápi aj jeho okolie. Neboli totiž jedinou rodinou v dome, ktorá si s Jozefom užila svoje. „Keď som jej hovorila, aby ho odviedla k lekárovi a dala vyšetriť, hovorila, že je zdravý a že on by také veci nerobil, no napokon priznala, že je bez práce a nemá zaplatené zdravotné poistenie a že k lekárovi jednoducho ísť nemôže,“ hovorí Zuzana.
Prebodnuté gumy
Hlavne na jar a na jeseň sa útoky a psychický tlak na Šántovcov stupňovali. Rodina bola s nervami v koncoch a bolo to vidno aj na Laskyho robote. „Kazili sme viac vecí ako obvykle,“ hovorí jeho kolega z kováčskej dielne Štefan Pollák. „Časom som sa dozvedel, čo je príčinou Laskyho nervozity a že v ich dome je niekto, kto im stále komplikuje život. Napríklad veľakrát zničenú menovku na schránke sme kvôli tomu museli vyrobiť zo špeciálnej nerezovej a na vysokú tvrdosť zakalenej ocele, ktorá bola prakticky nezničiteľná. To bol však len drobný detail, ktorý sme vedeli vyriešiť.“ Život s nevypočítateľným, pravdepodobne duševne chorým človekom v jednom dome bol však pre Laskyho oveľa tvrdším orieškom. Navyše, bývala tam jeho žena s malou dcérou. Suverénny umelecký kováč, majster svojho remesla, sa stával bezmocným vystrašeným manželom, ktorý sa o rodinu bál vždy, keď s ňou nebol. Raz ráno mal Lasky pred sebou veľmi ťažký deň. Vybehol z domu s tým, že naskočí do auta a do noci bude vybavovať potrebné veci. O chvíľu ale zostal pred svojím autom stáť v nemom úžase. Všetky pneumatiky boli prepichnuté. Ale nie tak, že niekto urobí dieru do gumy, aby urobil človeku škodu. Boli dobodané, ako keby ich chcel niekto zabiť. Pri aute stál Jozef Faško. Lasky vedel, kto mu zaútočil na auto. Sadol si za volant a mobilom zavolal policajtov. Faško neodišiel. Stál tam, zazeral a akoby na niečo čakal. Zdalo sa, že má radosť z Laskyho, ktorý sa bezmocne potil za volantom svojho nepojazdného auta. Neodišiel ani keď prišli policajti. Tí sa Laskyho pýtali, či vie, kto mu to mohol urobiť. Ukázal im Faška. Policajti u neho pri prehliadke objavili veľké nožnice. Neskoršia expetíza dokázala, že práve týmito nožnicami Faško poprebodával všetky gumy na Laskyho aute a celá vec skončila pred súdom. „Vtedy sme si povedali dosť,“ hovorí Zuzana.
Útek na Tatranskú
„Rozhodli sme sa, že sa z toho domu musíme odsťahovať. Dcéra dorastala do takého veku,že už sama chodila do školy a von a tie útoky sa stupňovali. Mali sme z neho strach. On nám nikdy nepovadal, čo proti nám má a čo vlastne chce a od jeho matky sme pomoc čakať nemohli,“ vysvetľuje Zuzana, prečo aj na priek odporu rodiny museli predať byt v centre a tajne kúpiť iný na sídlisku Sásová na okraji Banskej Bystrice. „Ešte rok sme si pre istotu nezmenili trvalý pobyt, aby nás nejakým spôsobom nevypátral.“ Život Šántovcov sa začal vracať do normálnych koľají. Zdalo sa, že pred svojím fantómom ušli a že sa ho už obávať nemusia. Tento rok na jar sa však Jozef Faško zrazu objavil v Badíne. Zrazu len prišiel do dediny, v ktorej má Lasky prenajatú dielňu, a začal sa potĺkať v jej okolí. Informácie získal pravdepodobne z novín. Lasky je medzi umeleckými kováčmi uznávaným odborníkom a jeho meno alebo reportáž o ňom sa z času na čas objaví v novinách a časopisoch. „V dielni nám začal vyzváňať telefón a my sme zaregistrovali, že ten človek sa pohybuje po Badíne,“ hovorí Štefan Pollák. „Lasky nechcel žiaden incident. Telefón som väčšinou dvíhal ja. Keď som sa ohlásil, bol hluchý. Lasky si zas dával pozor, kedy prichádza a odchádza, aby nevidel, na akom aute jazdí. Raz to však nevyšlo a on musel nastúpiť do voza a odísť pred jeho očami.“ Pravdepodobne vtedy si Jozef zapísal ešpézetku a vďaka nej si zsitil, kam sa Šántovci presťahovali. To v tej chvíli Lasky nevedel. A nevedel ani to, že Jozef zistil, kde pracuje jeho žena Zuzana.
Fantóm pred úradom
Zuzana Šántová pracuje v Štátnej ochrane prírody SR v Centre ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici. „To viem celkom presne, bolo to prvého júna na Deň detí,“ spomína na nové stretnutie s ich „rodinným“ fantómom. Vtedy, aj v ďaľších dňoch stával Jozef Faško pred budovou, telefonoval do Zuzaninej kancelárie, dokonca sa pohyboval po priestoroch Štátnej ochrany prírody. Na Zuzanu sa vypytoval, snažil sa zistiť, či je v práci, ale keď ho ona otvorene oslovila, nevedel jej povedať, čo od nej chce. „Došlo to tak ďaleko, že sme na neho museli zavolať policajnú hliadku, no tej sa vyhol. Kolegovia ma dokonca občas tajne doviezli do práce autom iným vchodom a keď volal, tak sa tvárili, že tam nie som. Keď sa môj muž dozvedel, že bol za mnou v práci, skoro skolaboval. Ja som bola nakoniec aj za jeho matkou a povedala som jej, že jej syn nás už opäť našiel a že nás zas obťažuje. Neverila mi. A neverila, ani keď som jej povedala, že sa obávame a že to môže zle skončiť. To som ani v najtemnejších snoch netušila, čo sa v piatok sedemnásteho júna stane. Ešteže naša dcéra bola v tom čase s príbuznými na dovolenke v Bulharsku.“
Osudné ráno
„V piatok ráno sme sa chystali do práce,“ hovorí Zuzana Šántová. „Lasky bol v kúpeľni, keď niekto zazvonil z dola od vchodovej brány. Vzhľadom na to, že dva dni pred tým som opäť mala nepríjemnú návštevu priamo pred domom, tak sme radšej nereagovali. O niekoľko minút som sa išla pozrieť k dverám nášho bytu a tam bol on! Cez kukátko som ho jasne videla. Pre istotu som ho aj odfotografovala svojím digitálom. To pre to, že keď som sa sťažovala u jeho matky, tak neverila, že nás opäť obťažuje a tvrdila, že je na verejnoprospešných prácach. Chcela som mať dôkaz, že tu bol. Takisto, ako som ho predtým odfotila, keď nás obťažoval pri našom vchode a moji kolegovia urobili niekoľko záberov, keď ma chodil čakávať a obťažovať do zamestnania. Keď som manželovi povedala, že ho máme pred dverami, zostal zarazený. Obliekol sa, otvoril vchodové dvere a spýtal sa ho, čo chce. Faško najskôr reagoval v zmysle“ jáj, nevedel som, že ste doma a potom sa pýtal, koľko nám má zaplatiť za tie gumy z minulosti. Muž mu povedal, že od noho nič nechce, aj keď Faško musel vedieť, že my sme sa vzdali nárady škody, len aby sme mali pokoj. Potom mu manžel povedal, že nechce, aby za nami chodil a aby nás neobťažoval. On sa otočil a začal pomaly schádzať dole.“ Po niekoľkých minútach sa Šántovci zbalili a odchádzali do práce. Dole na schododch opäť stretli Jozefa Faška. „Muž sa ho znovu spýtal, čo od nás vlastne chce a čo tu robí,“ hovorí Zuzana. „On tam stál, pozeral na nás a povedal niečo v tom zmysle, že je tu na prechádzke. Prosto, že nás nie je nič do toho, že on celé dni postáva pred naším domom, Laskyho dielňou alebo mojou prácou. Aj muž aj ja sme mu povedali, že sa s ním nechceme stretávať, nech za nami nechodieva a že ho už nechceme vidieť.“
Výstrel
Šántovci išli k svojmu autu a Jozef Faško kráčal tesne pred nimi, schválne pomaly, s tým, že odvrkoval niečo o tom, že on na nich kašle a podobne. Asi pätnásť metrov od domu, kde Šántovci bývajú, stojí kotolňa, pri ktorej sa cesty delia, jedna smeruje na ulicu, druhá na parkovisko, kde mali manželia zaparkované auto. Tam sa stále spomaľujúci Faško a Lasky zrazili, pretože Lasky čakal, že on odbočí do ulice a on namiesto toho chcel pokračovať ďalej na parkovisko. „V tej chvíli Faško mojho muža udrel a strhla sa bitka,“ hovorí Zuzana. Aj keď boli obaja muži vysokí, mohutný kováč mal pri fyzickom kontakte navrch. Prehrávajúci Faško z vrecka vytiahol nôž. Lasky zbadal, ako sa v jeho ruke zaleskla čepeľ a zaregistroval, že muž zaútočil. Až v tej chvíli siahol k poslednému prostriedku obrany a vitiahol legálne držanú pištoľ. Ako skúsený nožiar totiž vedel, že pri bezprostrednej vzdialenosti je nôž nebezpečnejšou a rýchlejšou zbraňou ako strelná zbraň. Lasky svoju pištoľ zdvihol k Faškovej tvári. Až vyšetrovanie ukáže, čo sa v tej chvíli vlastne stalo, no je pravdepodobné, že Lasky ešte stále nechcel strieľať a že chcel muža zbraňou len zastrašiť a zastaviť. Preto ju držal tak, aby ju útočník zbadal. V nasledujúcich sekundách boli muži v tesnej blízkosti, obaja boli v zápale boja. V tej chvíli došlo k výstrelu. Môžeme sa len domnievať, čo sa vlastne stalo. Či išlo o náhodný výstrel, či mala rana smerovať mimo a Faško sa prudkým pohybom dostal do strelnej dráhy, alebo či Lasky už nemal v medznej situácii iné východisko. Isté je, že padol výstrel. Muý s nožom v ruke zrazu ochabol a zviezol sa Laskymu do náručia. Ten ho položil na zem. Projektyl mu spôsobil vážne poranenie hlavy, no po niekoľkých sekundách sa zranený začal hýbať. Šántovci volali policajtov a záchranku. Kým čakali na lekára, poskytovali Jozefovi Faškovi prvú pomoc.
Vyšetrovanie
V priebehu niekoľkých minút prišli na miesto policajti a záchranka. Záchranári zraneného odviezli do nemocnice. Policajtom Lasky odovzdal svoju zbraň a nechal sa zadržať. Jozef Faško svojim zraneniam po niekoľkých hodinách v nemocnici podľlahol. Všetko ostatné je v rukách orgánov činných v trestnom konaní a právnikov. Vyšetrovateľ Ladislava Šántu obvinil z trestného činu vraždy a sudca akceptoval návrh na jeho vzatie do väzby. Laskyho právnik podal sťažnosť proti obvineniu aj proti vzatiu do väzby. Teraz nezostáva iné, len celé týždne čakať. V Laskyho neprospech hovorí, že človek,ktorý ho napadol s nožom v ruke, zomrel. Niektorí ľudia hovoria o neprimeranej obrane. Na druhej strane Lasky vlastnil zbraň na svoju ochranu a povolenie na jej nosenie podľa platných zákonov. Použil ju proti mužovi ozbrojenému nožom, ktorý na neho útočil z bezprostrednej vzdialenosti. Aj keď sa zdá byť nepomer medzi použitím strelnej zbrane a noža, rozdiel zmazáva práve vzdialenosť. Muži sa dotýkali. V tomto prípade je nôž rýchlejší, ľahšie ovládateľný a viacnásobne použiteľný. Navyše, dokáže spôsobiť rovnako deštruktívne zranenia ako strelná zbraň. Odborníci sú v komentároch toho, čo sa stalo v piatok sedemnásteho júna na Tatranskej ulici v Banskej Bystrici opatrnejší a citujú paragrafy Trestného zákona, ktoré hovoria o nutnej obrane a krajnej núdzi. Známeho slovenského umeleckého kováča čaká vyšetrovanie a súd. Muž, ktorého nedokázal za celé roky nikto zastaviť ani presvedčiť, aby sa vzdal svojich utkvelých predstáv je mŕtvy. Dve rodiny sa stalo obeťou tragédie, ku ktorej vôbec nemuselo dôjsť, keby sa niekto intenzívnejšie zaoberal životom a zdravotným stavom Jozefa Faška. Podobné prípady sú na Slovensku ojedinelé, no môžu sa stať komukoľvek z nás. Nikto nevie, komu sa nasťahuje do susedstva, ani či ho nejaký duševne chorý človek nezatiahne do sveta svojich predstáv. A ťažko povedať ako sa dá proti podobnému konaniu účinne brániť. Kováč Lasky, inak silný a úspešný muž, ideálny spôsob desať rokov hľadal a teraz sedí za mrežami.
Díky CROSSANovi, který pro Vás celý článek přepsal
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|